Nové znenie Rezortného protikorupčného programu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 2025 (ďalej len "RPKP" alebo "rezortný protikorupčný program“) bolo vypracované v súlade so stále platným uznesením vlády Slovenskej republiky č. 585/2018 zo dňa 12. decembra 2018 (ďalej len "uznesenie“), k Návrhu protikorupčnej politike Slovenskej republiky na roky 2019 — 2023 (ďalej len "protikorupčná politika SR").
V bode B.4. uznesenia sa členom vlády Slovenskej republiky a predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ukladá povinnosť vyhodnocovať plnenie úloh vyplývajúcich z rezortného protikorupčného programu a aktualizovať tento program každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.
Tento protikorupčný program nadväzuje na predošlý Rezortný protikorupčný program Ministerstva zdravotníctva SR 2024, na schválenú Protikorupčnú politiku SR, a pri jeho vypracovávaní sa zohľadňujú informácie vyplývajúce z poskytnutých dát o korupčných rizikách na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo" alebo "MZ SR"). Úlohou RPKP je vytvárať plnohodnotné pracovné prostredie s kultúrou protikorupčného správania, zmenšiť priestor pre vznik korupčného správania, a zároveň zvýšiť účinnosť a efektívnosť predchádzania korupcii.
Na účely realizácie protikorupčného programu sa používajú pojmy a ich vymedzenie,, ktoré sú uvedené v Protikorupčnej politike SR https://www.bojprotikorupcii.gov.sk/protikorupcna-politika-sr/?csrt=3388551019172983142, a ktoré používa oddelenie prevencie korupcie sekcie bezpečnosti štátu a prevencie korupcie Úradu vlády Slovenskej republiky vo zverejnených materiáloch.
Integrita znamená vlastnosť osoby, ktorá sa dôsledne prejavuje v čestnom, poctivom, nestrannom a dôveryhodnom konaní v súlade so všeobecne uznávanými hodnotami, etickými zásadami, normami a pravidlami. Miera integrity jednotlivca, orgánu verejnej moci i celého systému inštitúcií sa hodnotí podľa vonkajších prejavov a konania v súlade s deklarovanými hodnotami a zásadami. V tomto zmysle je medzi integritou a tendenciou ku korupcii nepriamoúmerný vzťah. Treba zdôrazniť, že pojem "integrita" nie je totožný s pojmom "bezúhonnosť", ktorá sa podľa príslušných právnych predpisov SR preukazuje výpisom/odpisom z registra trestov.
Korupcia je zneužitie moci alebo postavenia vo vlastný prospech alebo v prospech iných osôb. Takéto vymedzenie vychádza z Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii. Podobne aj Európska komisia (EK) v súvislosti Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) používa všeobecné vymedzenie pojmu korupcia, a to ako zneužitie (verejného) postavenia na osobný prospech. Uvedené zdôrazňuje, že korupčnými platbami či transakciami sa napomáha mnohým ďalším druhom podvodov, ako sú napríklad falošné fakturácie, fiktívne výdavky alebo neplnenie zmluvných špecifikácií.
Korupčným rizikom sa rozumie existencia príležitosti, pravdepodobnosti alebo možnosti vzniku korupcie a nákladov spojených s touto korupciou. Zahŕňa aj príčiny, priestor alebo podmienky, ktoré uľahčujú vznik situácie priaznivej pre podplácanie, korupciu, korupčné správanie alebo konanie. Je to napríklad varovný signál, že môže alebo by mohlo dôjsť k zneužitiu právomoci alebo postavenia vo vlastný prospech alebo v prospech iných osôb.
Protikorupčnou prevenciou (ďalej len "predchádzanie korupcii" alebo "prevencia korupcie") sa rozumejú systematické postupy na:
- a) odhaľovanie a odstraňovanie príčin, príležitostí a podmienok priaznivých pre vznik a existenciu korupcie;
- b) zmenšovanie a odstraňovanie korupčných rizík;
- c) zníženie pravdepodobnosti alebo možnosti vzniku korupcie;
- d) odradzovanie osôb od páchania trestných činov korupcie;
- e) posilňovanie kultúry etiky, integrity a protikorupčného povedomia.
Rezortným orgánom sa rozumie ktorýkoľvek orgán verejnej moci, ministerstvo, samosprávny orgán, úrad, špecializovaná agentúra, právnická osoba zriadená zákonom, obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu, ako aj právnická osoba, ktorej jednou zo zakladajúcich strán alebo zriaďovateľom je orgán verejnej moci.
Verejnou integritou sa rozumie dôsledný súlad konania so spoločnými etickými hodnotami, zásadami a normami s cieľom podporovať a uprednostňovať verejný záujem pred súkromnými záujmami vo verejnom sektore. V kontexte činnosti orgánov verejnej moci sa zároveň chápe ako čestnosť, poctivosť, nezaujatosť, nestrannosť, rešpektovanie dôstojnosť, slušnosť, korektnosť, transparentnosť a dôveryhodnosť pri vykonávaní úradných povinností a zverených právomocí. Je nesporné, že medzi verejnou integritou a korupciou je nepriamoúmerný vzťah.
Verejný sektor zahŕňa legislatívne, výkonné, administratívne a justičné orgány a ich verejných činiteľov, ktorí sú vymenovaní alebo zvolení, platení alebo neplatení, v trvalej alebo dočasnej pozícii na ústrednej aj nižšej než celoštátnej úrovni. Môžu sem patriť aj verejnoprávne organizácie, štátne podniky a verejno-súkromné partnerstvá a ich zamestnanci, ako aj zamestnanci a entity poskytujúce verejné služby, na ktoré sa môže uzavrieť zmluva, alebo v niektorých krajinách môžu byt financované zo súkromných zdrojov.
Verejným záujmom sa rozumie záujem trvalo a udržateľne zlepšovať, v súlade so zásadami právneho štátu a všeobecne uznávanými zásadami etiky a morálky, kvalitu života, životných podmienok a blahobytu všetkých občanov alebo väčšiny občanov. Verejný záujem ako predmet sústredeného úsilia sa však nechápe ako svojvôľa na úkor ostatných osôb, ale ako oprávnený nárok, pri ktorom sa nezhorší situácia ostatných osôb, a dodržia sa jasné a určité kritériá demokracie a právneho štátu.
Vyvoditeľná zodpovednosť znamená povinnosť osoby zodpovedať sa za preukázateľné následky svojho konania a svojej činnosti, ktoré majú nepriaznivý vplyv na boj proti korupcii a prevenciu korupcie.
Zvyšovaním povedomia o korupcii sa rozumie interaktívny komunikačný proces zlepšovania schopnosti vnímať a pochopiť súvislosti korupcie, jej prejavy, spôsoby a následky, ako aj rozvíjania spôsobilostí, zručností, motivácie a postojov potrebných na aktivizáciu protikorupčného správania.
Protikorupčný koordinátor, je zamestnanec MZ SR, ktorého pozícia je vytvorená v súlade s úlohou č. B.1 z uznesenia. Protikorupčný koordinátor zabezpečuje fungovanie protikorupčného systému ministerstva, pomáha vedúcim zamestnancom presadzovať protikorupčné opatrenia, koordinuje aktivity protikorupčnej prevencie vrátane procesu riadenia korupčných rizík a v rámci svojej pôsobnosti poskytuje odborné konzultácie v dotknutej oblasti.
Rezortný protikorupčný program ministerstva bol vypracovaný s cieľom zlepšiť protikorupčnú prevenciu a boj proti korupcii, teda na základe identifikácie korupčných rizík a príčin korupcie zamedziť vzniku nových podmienok, príležitostí a situácií pre korupčné správanie v rezorte. Zohľadňuje pritom špecifiká ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy, resp. kontext jeho pôsobnosti a kompetencií. Z kontextu protikorupčnej stratégie Slovenskej republiky vyplýva, že protikorupčná prevencia je jednoduchšia a menej nákladná než samotné odhaľovanie, vyšetrovanie, stíhanie korupcie a vykonávanie náprav, zároveň však musí byť efektívna a účinná.
Zámerom tohto RPKP ministerstva je teda vytvoriť prostredie, ktoré:
- a) zvýši dôveru občanov v čestný a dôveryhodný výkon verejnej moci,
- b) zvýši povedomie o korupcii,
- c) aktivizuje protikorupčné správanie a konanie zamestnancov a zlepší podmienky na nahlasovanie podozrení z korupcie a možnosti ochrany jej oznamovateľov,
- d) zdôrazní ochranu verejného záujmu a odmietanie korupčného správania a konania na všetkých organizačných úrovniach,
- e) dôsledne uplatní vyvoditeľnú zodpovednosť za korupciu,
- f) vytvorí podmienky na zabránenie zneužitia moci, vplyvu a postavenia, klientelizmu a nepotizmu.
Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné vytvárať vhodné inštitucionálne, právne, technické a spoločenské podmienky a uplatňovať zásadu nulovej tolerancie korupcie. V súvislosti s touto zásadou sa nesmú zľahčovať alebo prehliadať prejavy korupčného správania a riziká, ktoré by mohli umožniť vznik korupcie alebo vytvoriť priestor či príležitosť na jej spáchanie. U oznamovateľov korupcie a protispoločenského správania sa nesmie vytvárať pocit viny a u páchateľov drobnej korupcie pocit kolektívnej neviny.
Oznamovateľ musí mať istotu, že jeho oznámenie o podozrení z korupcie, korupčnom správaní alebo konaní zostane dôverné a nebude proti nemu podniknuté odvetné opatrenie.
Pri rozhodovaní na základe vlastnej úvahy nesmie byť spochybnená integrita ani dôveryhodnosť ministerstva, v mene ktorého sa rozhodnutie vydáva. Akékoľvek znižovanie transparentnosti rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci je neprijateľné. V tejto súvislosti je takisto potrebné odstrániť z rozhodovacích procesov všetky diskrečné prvky, ktoré by mohli vytvárať priestor pre korupčné správanie. Pri rozhodovaní na základe vlastnej úvahy nesmie byť spochybnená integrita ani dôveryhodnosť orgánu, v mene ktorého sa rozhodnutie vydáva. Rovnako je potrebné dôrazne uplatňovať vyvoditeľnú zodpovednosť za vytváranie priestoru, príležitostí a podmienok pre korupciu, ako aj pre vznik a existenciu korupčných schém a sietí (tzv. "karuselová korupcia").
Za prípravu a predloženie aktualizácie rezortného protikorupčného programu na schválenie ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky je zodpovedný protikorupčný koordinátor Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Účelom monitorovania rezortného protikorupčného programu je zistiť mieru úspešnosti vykonávania protikorupčných opatrení a mieru dosiahnutých zlepšení na MZ SR . Cieľom je vytvoriť presný obraz o dosiahnutom pokroku v znižovaní korupcie.
Pri monitorovaní prostredníctvom protikorupčného koordinátora sa priebežne zbierajú údaje a informácie o stave vykonávania opatrení zainteresovanými subjektmi, ktorými sú organizačné útvary a podriadené organizácie ministerstva.
Na zabezpečenie plynulého priebehu monitorovania a náležitého vyhodnotenia rezortného protikorupčného programu je nevyhnutná spolupráca a súčinnosť všetkých organizačných útvarov a podriadených organizácií MZ SR.
Pri monitorovaní a hodnotení stavu sa berú do úvahy najmä informácie poskytnuté organizačnými útvarmi MZ SR a jeho podriadených organizácií.
Informácie z médií, hodnotiace správy a prieskumy medzinárodných a vnútroštátnych organizácií, z podnikateľského sektora a mimovládnych organizácií umožnia vytvoriť objektívny a nezaujatý pohľad na napĺňanie rezortného protikorupčného programu.
Pri hodnotení je odporúčané zohľadňovať všetky uvedené zdroje informácií, s predchádzajúcim preskúmaním ich objektívnosti. Zároveň sa berú do úvahy aj identifikované nedostatky (slabé stránky), ktoré majú nepriaznivý vplyv na schopnosť identifikovať, zmierniť a prípadne eliminovať korupčné riziká. Súčasne sa identifikujú príčiny neplnenia alebo nedostatočného vykonávania opatrení, s uvedením, aké zlepšenia sa dosiahli, a odporúčania sa nastavili pre ďalšie obdobie.
Rezortný protikorupčný program je otvorený dokument, má sa za to, že v prípade potreby a zistenia nedostatkov, prípadne nových skutočností môže byť priebežné aktualizovaný. Protikorupčný koordinátor v súčinnosti s organizačnými útvarmi ministerstva a podriadenými organizáciami navrhne prípadné zmeny a doplnenia jednotlivých opatrení, riešenia problémov a spôsoby eliminácie prekážok spomaľujúcich alebo znemožňujúcich realizáciu rezortného protikorupčného programu. Súhrnné hodnotenie vykonáva protikorupčný koordinátor raz ročne za uplynulý kalendárny rok a predkladá Úradu vlády SR najneskôr 30. júna nasledujúceho roku.
Tento rezortný protikorupčný program nadobúda účinnosť 30.júna 2025.
korupcia@health.gov.sk
A listinnej podobe na adresu:
Ministerstvo zdravotníctva SR - neotvárať
Útvar kontroly, dozoru a sťažnosti
Limbová 2
P.O. BOX 52
837 52 Bratislava 37